1. |
Ničota
02:31
|
|
||
Nie si to ty. Necítiš sa sám sebou.
Hľadáš spôsob, ako navrátiť to, čo dávalo zmysel.
Prepadáš sa v stoji mimo vnemových rovín.
Spúšťačom tvojich pochýb sú každodenné otázky.
Posledným útočiskom, kde hľadať istotu
v samého seba, je pohľad na svoj odraz.
No ten už dávno nepripomína to, čo si tam videl naposledy,
pred položením tých otázok.
Úlomky sebapoznania drví ťažoba nepochopenia tvojho výskytu.
Nevieš prečo práve v tomto čase, prečo pred sebou
vidíš svoj jasne javiaci sa kontext.
.. a či vlastne nie si nulou medzi jednotkami, atramentom v kapitole knihy,
či sekundovým snom kozmických bohov. Ponor sa hlbšie a pátraj.
PONOR SA HLBŠIE A PÁTRAJ!
|
||||
2. |
Neznaboh
03:54
|
|
||
Slepota je spásou.
Pohľad na zbedačené tvory so spálenou kožou,
v prítmí chladných jaskýň,
ponášajúce sa na obraz človeka, mu ukázal,
čo prináša kláňanie sa falošným modlám.
On prešiel si tými vrchmi, odkiaľ sypal sa popol múdrosti.
Keď obzrel sa za svoj chrbát videl ruiny miest ich praotcov
tlejúce poslednými odkazmi.
Slnko, haliac ich večnou tmou, zapadá za horizont,
priamo v smere jeho ciest. Úpadok.
A keď zbadal priamo pred sebou jasnú žiaru,
z ktorej sálala náklonnosť, pomoc a cesta,
on zakryl si oči pred nepríjemným bodavým svetlom.
Otočil sa mu chrbtom a tá žiara, ktorá sálala z neho ju potlačila.
Bola silnejšia.
Bola silnejšia.
Ju potlačila.
Slepota je spásou.
|
||||
3. |
VITRIOL
02:30
|
|
||
Čo postaviť zo základov dedičstva,
keď tvoj barák chrbticu mať nebude.
Páliš duše, obetuješ bohom výparov.
Otcom a matkám kradneš ich potomstvo.
VITRIOL
Tvoje remeslo je mor!
VITRIOL
Zle skombinuj a zhor!
Predkovia tvojho remesla v hroboch
zatínajú päste a cvakajú sánkami.
Všetko okultné mystično je preč,
z ušľachtilých posolstiev je jed.
VITRIOL
Tvoje remeslo je mor!
VITRIOL
Zle skombinuj a zhor!
Poleptaná koža ťa svrbí od črepín.
Pľuzgiere, jebáky, vypadané zuby.
Skap si vo svojej komnate.
Tým, že kameň mudrcov rozdrvíš na prach,
život nikomu nerozdáš, neomladíš a nevyliečiš, ba práve naopak.
To málo, čo si chcel a mal, si zahodil
za pár pokazených osudov prisatých k tvojmu podnosu.
Skap!
|
||||
4. |
Øtyaltø
03:25
|
|
||
Z piatich trhlín v zemskej kôre povstali tie tiene,
čo sem prišli za odrazom svetla pochopiť ich podstatu.
Uistiť sa, že tam dolu boli už pridlho,
no žiadna hladina, či zrkadlo
nedokáže uchopiť ich neexistujúci tvar.
A tak blúdia a hľadajú tmu na splynutie.
Večne nepochopení sami sebou,
váhajúc či kopať k jadru nebol ten vhodnejší smer.
Strávime ďalšie storočie spochybňovaním toho,
že stretnutie v týchto časoch nie je náhodou.
V časoch, keď dni sú ešte belšie a žiar ti žerie zrak.
V časoch, keď noc ťa svojou tmavou čerňou ochráni pred zlom,
keď myšlienka prináša rany a krv.
My nie sme odtiaľto.
Jaskynné maľby, staré fotografie ako dôkazom našej náhody.
My nie sme Øtyaltø.
Vyvraciame teórie viazanosti k času, každý z nás nesie ducha inej doby.
Ja nie som odtiaľto.
Jeden z nás videl náš rozpad na konci, či začiatku
a podľa jeho svedectiev “dnes” nie je až tak dávno.
|
||||
5. |
Damnum fatale
03:03
|
|
||
Ležíš v zákope, čakáš na smrť,
vraj bojuješ za národ, za budúcnosť ale vidíš len blato a krv.
Čakáš na smrť. Nútia ťa strieľať, zabíjať ľudí,
ktorí ešte včera boli tvoji bratia a susedia.
Ležíš v zákope a čakáš, čakáš na rozkaz.
"Pazi snajper", mieri. Rozsudok nad tebou vyniesli tvoje korene.
Vojna je reálna. Tvoje telo stuhlo.
Miluješ svoju pušku, svoju poslednú šancu.
Rozkaz v hrome zaznel a ty utekáš,
strieľaš, zabíjaš, plačeš, čakáš na smrť.
Rozkaz v hrome zaznel a ty utekáš,
zabíjaš, čakáš na smrť, čakáš.
|
||||
6. |
Pach
05:54
|
|
||
Tieň ma privítal späť.
Toto bohmi opustené miesto,
navštevujem ho už večnosť,
vyhlbujem tu kryptu v spoločnosti zabudnutých hrobov.
Keď prišiel ten deň, tie zvláštne sily
z čistej priazne za mnou zasúvajú dosku z ťažkej žuly.
Prišiel som sem za poznaním toho, čo príde po tom, čo je už dávno tu.
Izolujem sa od vás, v pachu hniloby konečne nadýchnem sa.
Čutory a blistre nechávam von s tým,
že dnu ma čaká niečo lepšie, to však nie je isté.
Dám priestor tým alteregám, ktoré sú “ja“,
nech vedú dialógy, nech prekvitajú.
Moje učenie vyrývam do stien, v démonických jazykoch,
písmom, ktoré neprečítaš.
Dozrieva tam, kde končia nechty.
Doznieva tam, kde dochádza krv.
Neodovzdám ho ďalej, stopu zanechávam pre seba,
pre blaho môjho ducha, nie pre posun iných.
Izolujem sa od vás,
v pachu hniloby konečne nadýchnem sa.
Nejdem už von.
Ja už nejdem od vás.
Tu.
Nejdem.
Nejdem od vás.
|
||||
7. |
Posledná minúta
01:02
|
|
||
Toto je naša posledná minúta,
zaplatíme za všetko,
čo sme vykonali,
zaplatíme za všetkých.
Zaplatíme za všetko.
Zaplatíme za všetkých.
Ospravedlnenie sa neprijíma,
toto bude naša daň.
Splatíme i starý dlh,
toto je naša posledná minúta minutá.
Zaplatíme za všetko,
zaplatíme našu daň.
|
||||
8. |
Plano
03:55
|
|
||
Bude horšie.
Tmavá chodba ti naháňa strach.
Povedz mi prečo.
Veď ty máš problém tam nazrieť aj keď je deň.
Roky pribúdajú, s tebou je to stále horšie.
Jeden by čakal, že po tom všetkom,
čo ti život pod nohy hádže to konečne prekusneš.
Bude horšie.
Prišívam si na tvár masku z hadích šupín,
stehy sú napnuté, cítiť spálené vlasy.
Moje, cudzie, násilne vytrhané.
Tú masku som si zošil v mokrých pralesoch.
Plazy mi boli bratmi ja však bratovrahom.
Ich jed mi stále pumpuje v obehu
ako spomienka na moje činy.
V živote ťa možno čaká chudoba, basa či vojna.
Mal by si sám predvídať, že to tak aj bude.
Keď prichádza kríza, tak sa zásobuješ zbytočnými potrebami.
Tak čo to nerobíš aj so svojími myšlienkami?
Kopeš si bunker na dvore,
no tvoja duša a myseľ,
žiadne ryhy, žiadne diery,
ostáva čistá.
|
Streaming and Download help
If you like DRUGS, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp